Izolácia pacientov podľa spôsobu prenosu: jednoduchý princíp, ktorý chráni pacientov aj zdravotníkov. Časť prvá.

Prečo je izolácia pacientov stále aktuálna?

Nemocnice sa dnes stretávajú s infekčnými rizikami, ktoré presahujú hranice jednotlivých krajín. Globálny pohyb ľudí, urbanizácia, klimatické zmeny, antibiotická rezistencia a meniace sa trendy v očkovaní vytvárajú prostredie, v ktorom sa infekčné ochorenia môžu šíriť rýchlejšie a nepredvídateľnejšie ako v minulosti. Navyše v poslednom desaťročí sa i v našom klimatickom pásme začali vyskytovať mikroorganizmy, ktoré v minulosti neboli ich bežnou súčasťou. Toto všetko ovplyvňuje epidemiologickú situáciu aj na Slovensku, ktorej odpoveďou by mala byť prítomnosť kvalitne vybudovaných oddelení nemocničnej hygieny a epidemiológie v zdravotníckych zariadeniach.

Nedávna pandémia, či momentálne prebiehajúca epidémia vírusu Eboly v Afrike, nám opäť pripomína význam základných princípov prevencie infekcií v nemocničnom zariadení. Zároveň poukazuje na potrebu pripravenosti systémov vo forme jasných postupov, vyškolených zdravotníckych tímom a dobre fungujúcej spolupráce medzi klinickými pracovníkmi, mikrobiológmi, nemocničnými epidemiológmi ako aj úradmi verejného zdravia.

Jedným z najstarších a najefektívnejších nástrojov prevencie šírenia nemocničných infekcií v zdravotníckych zariadeniach zostáva aj naďalej správne izolácia pacienta s prenosným ochorením za použitia správnych ochranných osobných pomôcok (OOPP).

Izolácia ako ochranné opatrenie.

Pri slove „izolácia“ si mnohí predstavia obmedzenie pohybu pacienta alebo komplikáciu každodennej starostlivosti. V skutočnosti je izolácia predovšetkým ochranným mechanizmom, ktorého cieľom je zabrániť prenosu mikroorganizmov:

• na ďalších pacientov,

• na zdravotníckych pracovníkov,

• na návštevy,

• do nemocničného prostredia.

Pacienti sa izolujú podľa spôsobu prenosu mikroorganizmu, nie iba podľa názvu ochorenia.

Mikroorganizmy sa v zásade prenášajú troma hlavnými spôsobmi, alebo ich kombináciou a podľa spôsobu konkrétneho mikroorganizmu sa potom pacient izoluje do jedného z troch základných izolačných opatrení:

1. Izolačné opatrenia pri prenose kontaktom

Používajú sa pri infekciách, kde sa mikroorganizmus prenáša priamym alebo nepriamym kontaktom (skrz kontaminované ruky zdravotníka, kontaminované prostredie či kontaminovanú zdravotnícku pomôcku ako napr. multirezistentné mikroorganizmy (CRE, C. auris, MRSA), gastrointestinálne infekcie ako napr. norovírus, rotavírus, klostrídiové infekcie, vírusové hepatitídy typu A, E a mnohé iné.

Povinné OOPP: rukavice a plášť.

2. Izolačné opatrenie pri prenose kvapôčkami

Používajú sa najčastejšie pri respiračných infekciách prenášaním infikovaných kvapôčok akými sú napr. chrípka(vírus influenzy), rinovírus či adenovírus (v prípade, že spôsobuje respiračné symptómy).

Povinné OOPP: chirurgické rúško.

3. Izolačné opatrenia pri prenose vzduchom

Vyžadujú najvyššiu úroveň ochrany pri patogénoch schopných šíriť sa vzduchom ako napr. tuberkulóza, osýpky či ovčie kiahne.

Povinné OOPP: respirátor. Okrem OOPP je nutné pacienta uložiť do izby s negatívnym tlakom vzduchu, s HEPA filtrom zabudovaným vo vzduchotechnike nasávajúci vzduch v miestnosti a vyvádzajúci priamo von z budovy. V slovenských ZZ je táto podmienka často nemožná, preto úplné minimum je jednolôžková izba, s neustále zavretými dverami. Po opustení pacienta je vhodné počkať aspoň 1 hodinu, kým možno do miestnosti vstúpiť bez respirátora.

Prvý krok: včasná identifikácia rizika

Úspešná izolácia začína ešte pred potvrdením mikrobiologického výsledku.

Zdravotnícky pracovník musí rozpoznať varovné symptómy, ktoré môžu signalizovať infekčné riziko. Medzi tzv. "red flags" patria:

• vodnatá stolica ≥ 3-krát za 24 hodín,

• horúčka nad 38 C v kombinácii s respiračnými, gastrointestinálnymi, alebo kožnými prejavmi

• sekrét produkujúca rana,

• kožný exantém/kožná vyrážka

  
  

Ak v rámci diferenciálnej diagnostiky lekár uvažuje o možnej infekčnej etiológii príčin:

• pacient musí byť predbežne izolovaný (podľa typu symptómu, viď tabuľka nižšie)

• sestra či iný zdravotník informuje lekára,

• odoberie sa mikrobiologická vzorka,

• podľa potreby sa konzultuje nemocničný epidemiológ

• Skutočnosť o izolácii je zaznačená do nemocničného informačného systému/elektronickej karty pacienta

  
  

Do získania výsledku ostáva pacient v izolácii podľa predpokladaného spôsobu prenosu infekcie na základe symptómov pri príjme. Po potvrdení patogénu sa režim upravuje podľa mikrobiologických výsledkov. V prípade vylúčenia infekčnej etiológie sa izolačný režim ruší.

Praktické pravidlá, ktoré rozhodujú o úspechu

Aj najlepší izolačný systém zlyhá, ak sa nedodržiavajú základné organizačné kroky.

Medzi najdôležitejšie patria:

✅ okamžité označenie izolačnej izby v elektronickom chorobopise pacienta

✅ označenie izolačnej pacientskej izby vhodnou tabuľkou s popisom režimu a OOPP

✅ dostupnosť izolačného vozíka s (OOPP) hneď pri vstupe do pacientskej izby

✅ zaznamenanie izolačného režimu v elektronickej zdravotnej dokumentácii.

Tieto jednoduché opatrenia znižujú riziko chýb a zabezpečujú, že každý člen tímu vie, aký režim musí byť použitý.

OOPP: správne nasadenie a odstránenie je rovnako dôležité

Používanie OOPP nie je iba otázkou dostupnosti materiálu. Kritický správny výber OOPP a správna technika či postup nasadenia a odstránenia OOPP. Ak dôjde k chybe pri jednom z týchto dvoch kritických momentov, dochádza k prenosu patogénu.

Základné pravidlo:

OOPP obliekame vždy pred vstupom do izolačnej miestnosti. 

Pri vyzliekaní platí:

OOPP odstraňujeme tesne pred opustením miestnosti.

Výnimkou je respirátor pri vzdušných opatreniach – ten sa odstraňuje až po opustení miestnosti a zatvorení dverí.

Nesprávne vyzlečenie/odstránenie OOPP patrí medzi najčastejšie momenty, kedy môže dôjsť ku kontaminácii zdravotníckeho pracovníka. Po vyzlečení OOPP sa nikdy nesmie zabudnúť na hygienu rúk.

Transport izolovaného pacienta: často zabudnutá oblasť

Pacient v izolácii nie je izolovaný od zdravotnej starostlivosti.

Vyšetrenia, diagnostika a liečba pokračujú, ale transport musí byť plánovaný.

Základné pravidlá:

• informovať pracovisko, kam je pacient transportovaný,

• dodržať izolačný režim počas presunu,

• minimalizovať riziko expozície ďalších pacientov a personálu.

  
  

Izolácia funguje iba ako súčasť systému

Izolačné opatrenia nie sú samostatným nástrojom. Fungujú iba spolu so:

• štandardnými opatreniami,

• hygienou rúk,

• správnym používaním OOPP,

• edukáciou personálu,

• surveillance infekcií,

• podporou vedenia nemocnice.

  
  

Izolácia podľa spôsobu prenosu mikroorganizmu je metóda, ktorá je dlhodobo overená v klinickej praxi a v Spojených štátoch sa systematicky používa už viac ako 50 rokov. Vzhľadom na súčasné epidemiologické trendy, akými je napríklad aj klesajúca zaočkovanosť proti detským infekčným ochoreniam, získava stále väčší význam aj v nemocniciach na Slovensku.

Myšlienka na záver

Správne nastavená izolácia nie je bariéra medzi pacientom a zdravotníkom.

Je to most medzi bezpečnou starostlivosťou a prevenciou prenosu infekcií.

Neoddeliteľnou súčasťou je taktiež efektívna komunikácia medzi laboratóriom a nemocničným epidemiológom ako aj prítomnosť rýchlej a kvalitnej laboratórnej diagnostiky, ktorá výrazne skracuje dobu izolácie pacienta, kedy sa na mikrobiologické výsledky.

Čo z toho je možné aplikovať v slovenských nemocniciach?

• Pre nedostatočné množstvo jednolôžkových izieb v mnohých slovenských nemocniciach je nutné zamerať sa na izoláciu epidemiologicky najzávažnejších patogénov akými sú multirezistentné mikroorganizmy, patogény šíriace sa vzduchom či C. difficile.

• Dôkladná environmentálna hygiena (čistenie a dezinfekcia nemocničného prostredia ako aj pacientskych pomôcok) sa stáva pri nedostatku jednolôžkových izieb o to dôležitejšou.

• Kontinuálna edukácia zdravotného personálu a efektívna komunikácia je základom úspechu.

Je niečo, načo by ste sa chceli opýtať, pokojne mi píšte sem alebo na emailovú adresu.

Zdroj: III. Precautions to Prevent Transmission of Infectious Agents | Infection Control | CDC

Úplný zoznam obsahujúci typy izolačných opatrení pre jednotlivé patogény sa nachádza tu:

Tabuľka Izolačných Opatrení.pdf

Download PDF • 946KB

Upozornenie: Tento článok je určený na zhrnutie aktuálnych vedeckých poznatkov a medzinárodných odporúčaní v oblasti prevencie a kontroly infekcií. S rozvojom vedeckého poznania sa môžu odporúčania v priebehu času meniť. Pri prijímaní klinických alebo organizačných rozhodnutí odporúčame čitateľom vychádzať z najnovších národných a medzinárodných usmernení.