Je vaša vaginálna či rektálna sonda pred vyšetrením dostatočne vydezinfikovaná? Prečo by sme mali venovať sondám viac pozornosti.
Updated: Sep 14
Ultrazvuk patrí medzi najčastejšie používané diagnostické a intervenčné metódy v nemocnici. Z pohľadu prevencie infekcií však nie je ultrazvuková sonda ako ultrazvuková sonda. Zatiaľ čo niektoré sondy prichadzajú do priameho kontaktu iba s neporušenou kožou a sú vystavené mikroorganizmov, ktoré kolonizujú ľudskú kožu (napr. sonografické vyšetrenie brucha), iné sú v priamom kontakte s telovými dutinami a sú preto vystavené priamemu kontaktu so sliznicou a s telovými tekutinami ako napr. krv, sliny či vaginálny sekrét (napr. transrektálna sonda, transvaginálna sonda či transezofageálna sonda). Existuje množstvo štúdií, ktoré jednoznačne dokazujú prítomnosť bakteriálnej kontaminácie sondy a iných častí ultrazovukového prístroja po použití (3, 4).
Spôsob dezinfekcie sondy sa preto musí riadiť typom vyšetrenia
Najnovšia revízia odporúčaní American Institute of Ultrasound in Medicine (AIUM) z roku 2025 (1) rozlišuje medzi:
Vonkajšími sondami používanými na intaktnej koži
Endokavitárnymi sondami, ktoré prichádzajú do kontaktu so sliznicami.
Toto rozlíšenie sa priamo prepája so Spauldingovou klasifikáciou, o ktorej sa píše viac v blogu Keď sa stane upratovanie skutočnou vedou: Prečo záleží na každom povrchu a každej zdravotníckej pomôcke
Vonkajšia sonda
Sonda používaná iba na kontakt s neporušenou kožou akými je napr. brušná sonda sa podľa Spauldingovej klasifikácie (2) radí medzi nekritické zdravotnícke pomôcky. Po každom použití je preto dôležité vykonať tzv. predčistenie za účelom odstránenia nadbytočné gélu či iných biologických nečistôt a následne vykonať nižší stupeň dezinfekcie (low level disinfection/ LLD). Ak sa používa na kontaminovanej alebo infikovanej koži, AIUM odporúča použiť jednorazový ochranný návlek.
Endokavitárna sonda
Transvaginálne, transrektálne a transesofageálne sondy prichádzajú do kontaktu so sliznicami a telovými tekutinami, a preto sa radia medzi stredne rizikové zdravotnícke pomôcky. Pri tomto type sond je nutné použitie ochranného návleku. Po každom použití je dôležité vykonať tzv. predčistenie za účelom odstránenia nadbytočné gélu či organických nečistôt a následne vykonať vyšší stupeň dezinfekcie (high level disinfection/ HLD). Použitie jednorazového ochranného návleku je nesmierne dôležité, no v žiadnom prípade nenahrádza HLD!
Častým predmetom štúdií je ľudský papilomavírus (HPV)
HPV je neobalený vírus, ktorého kmene 16 a 18 sú zodpovedné za vznik rakoviny krčka maternice či menej často rakoviny konečníka. Tento neobalený vírus je vysoko-rezistentný voči nižšiemu stupni dezinfekcie (LLD) teda bežné pretretie použitej vaginálnej sondy dezinfekčnou utierkou i po použití návleku tento vírus neodstráni.
Je preto nutné vykonať HLD (5).
V slovenských zdravotníckych zariadeniach je navyše bežným štandardom iba použitie ochranného návleku vo forme kondómu, bez akejkoľvek dezinfekcie sondy medzi pacientami. Pričom nedávna štúdia kontaminaćie vaginálnych sônd realizovaná v jednej zo slovenských nemocníc jednoznačne poukazuje na vysokú kontamináciu po jej použití (6). Navyše ani samotná slovenská legislatíva nemá túto problematiku obsiahnutú V zahraničí by takémuto zdravotníckemu zariadeniu hrozil neúspešný výsledok akreditačného auditu akreditačnou inštitúciou Joint Commission.
Intervenčný ultrazvuk: dôležitá je aj bariéra
Pri ultrazvukom navigovaných perkutánnych výkonoch, ako sú punkcie, zavádzanie cievnych vstupov, biopsie či drenáže, AIUM jednoznačne odporúča okrem predčistenia a LLD, použitie jednorazového ochranného návleku.
Úroveň sterility návleku sa má riadiť požadovanou sterilitou samotného výkonu. Pri sterilnom výkone je potrebný sterilný návlek.
Prečo nestačí iba návlek?
Ochranný návlek je bariéra, nie náhrada za správnu dekontamináciu sondy.
Štúdie popísané v odporúčaniach AIUM ukázali kontamináciu endokavitárnych sond aj napriek používaniu ochranných návlekov. Jedným z problémov môžu byť mikrodefekty návleku, nesprávne nasadenie alebo kontaminácia pri jeho odstraňovaní.
Preto platí jednoduchý princíp:
Bariéra znižuje riziko kontaminácie. Jedine samotná dekontaminácia však bezpečne odstráni nebezpečné mikroorganizmy.
Predčistenie je základ
Pred dezinfekciou, po odstránení návleku (ak bol použitý) musí byť sonda dôkladne očistená od zbytkov gélu a organických nečistôt, ktoré sa na sondu dostali počas vyšetrenia v dôsledku prevencie vzniku biofilmu a to čo najskôr po použití sondy. Ak už raz totiž dôjde k vytvoreniu biofilmu, je veľmi ťažké odstrániť ho ďalšou dezinfekciou.
Dezinfekcia nesmie byť nikdy náhradou za predčistenie!
LLD verzus HLD – rýchla orientácia
Použitie sondy | Reprocessing medzi pacientmi |
Vonkajšia sonda – intaktná koža | predčistenie + nízky stupeň dezinfekcie (LLD) |
Vonkajšia sonda – kontaminovaná koža | Návlek + predčistenie + nízky stupeň dezinfekcie (LLD) |
Perkutánny intervenčný výkon | Návlek + predčistenie + nízky stupeň dezinfekcie (LLD) |
Endokavitárne sondy (transvaginálna / transrektálna / transesofageálna sonda) | Návlek + predčistenie + vyšší stupeň dezinfekcie (HLD) |
Intraoperačné použitie | Podľa požiadaviek konkrétneho výkonu (častokrát vyžadujú sterilizáciu a nie sú predmetom tohto blogu) |
Dôležité: Pri každej sonde musí byť overená kompatibilita konkrétneho dezinfekčného procesu s pokynmi výrobcu. Navyše v prípade vyšetrenia pacienta, ktorý je kolonizovaný či infikovaný multirezistnentým mikroorganizmom (MRO) ako napr. CRE či Candida auris je nutné na nižší stupeň dezinfekcie v prípade použitia vonkajšej sondy, použiť dezinfekciu účinnú voči týmto MRO no zároveň v súlade odparúčaniami výrobcu sondy. Najčastjšie su to utierky na báze peroxidu vodíka.
Najväčšia praktická pasca: výrobca sondy
Pri výbere dezinfekčného procesu nestačí vedieť, o aký typ zdravotníckej pomôcky v podľa Spauldingovej klasifikácie ide. Je nutné dbať aj na pokyny od výrobcu a pýtať sa:
„Je tento postup povolený a validovaný pre konkrétny typ sondy?“
Nie všetky sondy sú kompatibilné so všetkými dezinfekčnými prípravkami alebo spôsobmi dekontaminácie. Nesprávne zvolená dekontaminácie môže totiž poškodiť sondu a zároveň zhoršiť kvalitu diagnostického obrazu.
A čo ultrazvukový gél?
Aj gél môže byť zdrojom kontaminácie. Viac o dôležtosti správneho výberu a používania ultrazvukového gélu v zmysle prevencie vzniku infekcií si môžete prečítať v tomto blogu: Ultrazvukový gél ako možný zdroj infekcie: Prečo záleží na tom, aký gél používame
Netreba zabúdať ani na ostatné časti ultrazvukového prístroja
Prevencie cross-kontaminácie a riziko prenosu infekcie z pacienta na pacienta sa nekončí na povrchu sondy. Kontaminované môžu byť aj ostatné časti ultrazvukového prístroja ako napr.
kábel
konektor
rukoväť
konzola
klávesnica.
Frekvencia čistenia má byť založená na miere expozície pacienta a zdravotníckeho pracovníka a celkovej compliance hygieny rúk. Každá smernica zameraná na opis postupu dekontaminácie sond by mala preto obsahovať aj frekvenciu čistenia ostatných častí prístroja.
Myšlienka na záver?
Ultrazvuková sonda môže vyzerať ako jednoduchá zdravotnícka pomôcka, ale spôsob jej používania zásadne mení požiadavky na jej dekontamináciu.
Dekontaminácia ultrazvukových sond nie je iba technická otázka. Je to súčasť bezpečnosti pacienta, ochrany zdravotníckych pracovníkov a kvality diagnostického vyšetrenia. Možno práve preto je ultrazvuk jednou z oblastí, kde môže mať nemocničný epidemiológ veľmi konkrétny a viditeľný vplyv na bezpečnosť každodennej zdravotnej starostlivosti.
Implikácie pre Slovensko - praktický checklist
Spravte si stručný prehľad typov ultrazvukových sond, ktoré sa používajú vo vašom zdravotníckom zariadení. Zaznačte si jednotlivé typy do tabuľky a ku každej z nich priraďte odpoveď k nižšie uvedeným otázkam:
Na aký typ výkonu sa sonda používa?
O aký typ sondy ide? (vonkajšia, endokavitárna, intervenčná)
Je na základe typu a použitia sondy indikované použitie návleku?
Do ktorej skupiny dravotníckych pomôcok Spauldingovej klasifikácie sa táto sonda zaraďuje?
Vieme pri každej sonde určiť správnu úroveň dekontaminácie?
Máme dostupné aktuálne pokyny výrobcu?
Vykonáva sa predčistenie a dezinfekcia sondy po každom použití/po každom pacientovi?
Používa sa vyšší stupeň dezinfekcie (HLD) pri všetkých endokavitárnych sondách?
Používajú sa vhodné jednorazové návleky pri endokavitárnych a intervenčných výkonoch?
Používa sa sterilný jednorazový gél tam, kde je indikovaný?
Dezinfikujú sa pravidelne aj kábel, konektor, konzola a ďalšie časti ultrazvukového prístroja?
Ak na niektorú z týchto otázok odpoveď znie „nevieme“, otvára sa priestor na zlepšenie, teda revíziu súčasných procesov a edukáciu personálu, s jedným jediným cieľom, ktorý je zvýšiť bezpečnosť a kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb.
Zdroj
Upozornenie: Tento článok je edukačným materiálom a nenahrádza aktuálne odporúčania výrobcu zdravotníckej pomôcky, platné národné požiadavky ani lokálne hygienicko-epidemiologické nemocničné smernice. Článok je určený na zhrnutie aktuálnych vedeckých poznatkov a medzinárodných odporúčaní v oblasti prevencie a kontroly infekcií. S rozvojom vedeckého poznania sa môžu odporúčania v priebehu času meniť. Pri prijímaní klinických alebo organizačných rozhodnutí odporúčame čitateľom vychádzať z najnovších národných a medzinárodných usmernení.
Comments